Birmovanie

Birmovanie je sviatosť, v ktorej birmovanec prijíma Ducha Svätého prostredníctvom obradov, ako sú vkladanie rúk, pomazanie krizmou a modlitba, čím je posilnený vo viere. Tento obrad ho nielen vnútorné posilňuje, ale aj pripravuje na odvážnejšie vyznávanie viery a zodpovednejšie vykonávanie kresťanského poslania v každodennom živote. Birmovanec sa stáva silnejším v Božom duchu, aby mohol svedčiť o Kristovi pred svetom, aj v náročných situáciách.

Po prijatí birmovania sa človek stáva plnohodnotným členom Cirkvi, pripraveným nielen prijímať, ale aj šíriť evanjelium, pracovať v službe Cirkvi a žiť podľa jej hodnôt. Tento rituál je spojený s osobným rastom vo viere, kedy birmovanec obnovuje svoj krstný záväzok a obnovuje sľuby, ktoré dali jeho rodičia pri jeho krste.

Birmovanie teda slúži ako spiritualita posilnenia a zároveň aj záväzok, ktorým človek prejavuje svoje odhodlanie žiť kresťansky a vydávať svedectvo o svojej viere v každodennom živote.

V Kódexe kánonického práva sú ustanovenia týkajúce sa sviatosti birmovania obsiahnuté v kánonoch 879 až 896. Tieto kánony upravujú rôzne aspekty birmovania, vrátane jeho významu, udeľovania, prijímateľov, krstných rodičov a dokumentácie.

Význam a účinky birmovania:

Kánon 879 definuje birmovanie ako sviatosť, ktorá udeľuje Ducha Svätého, aby veriaci boli dokonalejšie pripodobnení Kristovi a posilnení vo viere.

Udeľovateľ birmovania:

Kánon 882 stanovuje, že riadnym udeľovateľom birmovania je biskup. Kňaz môže birmovať na základe všeobecného alebo osobitného povolenia.

Prijímatelia birmovania:

Kánon 889 §1 uvádza, že birmovanie môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. §2 dodáva, že na prijatie birmovania sa vyžaduje, aby bol kandidát náležite pripravený, primerane poučený a schopný obnoviť krstné sľuby.

Krstní rodičia:

Kánon 892 odporúča, aby birmovanec mal krstného rodiča, ktorý ho bude sprevádzať a pomáhať mu v ďalšom kresťanskom živote.

Dokumentácia birmovania:

Kánon 895 nariaďuje, aby sa údaje o birmovaní zaznamenali v príslušnej knihe v diecéznej kúrii alebo farnosti.

V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) sa sviatosť birmovania popisuje v článkoch 1285 – 1321. Tieto články sa zaoberajú teologickým významom birmovania, jeho účinkami, obradmi a pripravovaním kandidátov. Tu je prehľad toho, čo Katechizmus o birmovaní hovorí:


1. Význam a účel birmovania

Krátko po krste, ktorý je vstupnou sviatosťou do Cirkvi, birmovanie dokončuje iniciáciu, ktorá začína krstom a pokračuje prijatím Eucharistie. Birmovanie je sviatosťou posilnenia, v ktorej veriaci prijímajú Ducha Svätého, aby boli schopní žiť ako svedkovia Kristovej viery.

1285Birmovanie je nevyhnutné na plné dokončenie krstnej milosti. Je to sviatosť, ktorá nás posilňuje, aby sme žili ako kresťania, a dáva nám zodpovednosť za poslanie Cirkvi.

1286 – Cieľom birmovania je dať veriacemu osobné posilnenie a schopnosť žiť evanjelium v plnej moci Ducha Svätého.


2. Rituál birmovania

V Katechizme sa opisuje rituál birmovania, ktorý sa skladá z vkladania rúk, pomazania krizmou (svätená olejová masť), a modlitby biskupa alebo oprávneného kňaza, ktorý udeľuje Ducha Svätého. Tento rituál naznačuje úplnú zrelosť viery a rozhodnutie byť odvážnym svedkom Krista.

1299 – Hlavným obradom birmovania je pomazanie svätou krizmou, čo je znak prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého.

1300 – Pri birmovaní kandidát vyjadruje verejný záväzok byť zodpovedným svedkom Kristovej viery.


3. Prijímatelia birmovania

Birmovanie je určené pre každého pokrsteného, ktorý je vo veku, kedy je schopný pochopiť význam sviatosti a vyjadriť svoj záväzok žiť podľa kresťanských hodnôt.

1306 – Kandidáti na birmovanie by mali byť pripravení na túto sviatosť, čo zahŕňa primerané catechumenátne vzdelanie a ochotu obnoviť svoje krstné sľuby.

1307 – Birmovanec by mal mať schopnosť rozpoznať dary Ducha Svätého a byť pripravený na jeho pôsobenie vo svojom živote.


4. Účinky birmovania

Birmovanie v človeku spôsobuje niekoľko zásadných účinkov:

  1. Dokončenie krstného znovuzrodenia – birmovanie dovoľuje človeku žiť v plnosti kresťanského života.
  2. Udelenie darov Ducha Svätého – Birmovanie je sviatosť, ktorá upevňuje kandidáta v jeho viere a zodpovednosti za Cirkev.
  3. Posilnenie v misijnom poslaní – Kandidát je posilnený na to, aby mohol byť svedkom Kristovej viery v tomto svete.

1316 – Birmovanie prináša aj nové zodpovednosti, pretože veriacemu je daný Duch Svätý, aby sa stal aktívnym svedkom viery.


5. Birmovaní a ich úloha

Birmovaní nie sú len príjemcami milosti, ale majú byť aj aktívnymi účastníkmi Cirkvi. Birmovanie znamená nie len prijatie, ale aj odovzdávanie viery a aktívnu účasť na poslaní Cirkvi.

1320 – Birmovaní sa stávajú členmi, ktorí sú plnohodnotnými členmi Cirkvi, vybavenými všetkými potrebnými milosťami na hlásanie evanjelia a službu Cirkvi.


Týmto spôsobom Katechizmus Katolíckej cirkvi zdôrazňuje, že birmovanie je sviatosť, ktorá nie len dokončuje proces iniciácie do Cirkvi, ale aj pripravuje kresťanov na zodpovedný a aktívny život podľa Ducha Svätého.

V encyklikách pápežov sa téma birmovania objavuje predovšetkým v kontexte iniciácie do Cirkvi, posilnenia viery a misijného poslania. Aj keď birmovanie nie je témou samostatných encyklík, viaceré pápežské dokumenty sa dotýkajú významu tejto sviatosti, najmä v rámci širšej diskusie o kresťanskej iniciácii, posilňovaní kresťanskej identity a misijnom poslaní Cirkvi.

1. Encyklika „Mystici Corporis Christi“ (1943) – Pius XII.

V tejto encyklike, ktorá sa zaoberá tajomstvom Cirkvi ako Kristovho tela, pápež Pius XII. spomína birmovanie ako nevyhnutnú sviatosť pre úplné začlenenie do Cirkvi. Zvlášť zdôrazňuje, že krst a birmovanie sú sviatosti, ktoré umožňujú kresťanovi účinne žiť v Kristovom tele, Cirkvi, a svedčiť o Kristovi pred svetom.

  • Birmovanie je považované za krok, ktorý posilňuje kresťanskú identitu a pripravuje veriaceho na zodpovednosť za evanjelizáciu a misijné poslanie.

2. Encyklika „Lumen Gentium“ (1964) – Druhý vatikánsky koncil

Aj keď nie je encyklikou v tradičnom zmysle, Lumen Gentium, ktorá je ústredným dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu, hovorí o sviatostiach a o tom, ako birmovanie plne začleňuje kresťana do Cirkvi, aby mohol byť svedkom viery a vykonávať misijné poslanie.

  • Birmovanie je spomínané ako sviatosť posilnenia, ktorá umožňuje veriacemu plne žiť kresťanský život a aktivne sa podieľať na poslaní Cirkvi.

3. Encyklika „Redemptoris Missio“ (1990) – Ján Pavol II.

V encyklike Redemptoris Missio pápež Ján Pavol II. zdôrazňuje význam misijného poslania Cirkvi a potrebu evanjelizácie a misijných aktivít. Birmovanie je v tejto encyklike chápané ako sviatosť, ktorá posilňuje jednotlivca na misijnom poslaní.

  • Pápež hovorí o birmovaní ako o prostriedku, ktorý pripravuje kresťanov na to, aby sa stali aktívnymi svedkami viery a nositeľmi evanjelia v rôznych oblastiach života a v spoločnosti.

4. Encyklika „Fidei Donum“ (1957) – Pius XII.

Encyklika Fidei Donum vyjadruje potrebu obnovy viery a prehlbovania misijného ducha. Birmovanie tu je chápané ako sviatosť, ktorá pomáha posilniť misionárov v ich misijnom poslaní, aby dokázali šíriť Božie kráľovstvo a viesť ostatných k viere v Krista.