Birmovanie je sviatosť, v ktorej birmovanec prijíma Ducha Svätého prostredníctvom obradov, ako sú vkladanie rúk, pomazanie krizmou a modlitba, čím je posilnený vo viere. Tento obrad ho nielen vnútorné posilňuje, ale aj pripravuje na odvážnejšie vyznávanie viery a zodpovednejšie vykonávanie kresťanského poslania v každodennom živote. Birmovanec sa stáva silnejším v Božom duchu, aby mohol svedčiť o Kristovi pred svetom, aj v náročných situáciách.
Po prijatí birmovania sa človek stáva plnohodnotným členom Cirkvi, pripraveným nielen prijímať, ale aj šíriť evanjelium, pracovať v službe Cirkvi a žiť podľa jej hodnôt. Tento rituál je spojený s osobným rastom vo viere, kedy birmovanec obnovuje svoj krstný záväzok a obnovuje sľuby, ktoré dali jeho rodičia pri jeho krste.
Birmovanie teda slúži ako spiritualita posilnenia a zároveň aj záväzok, ktorým človek prejavuje svoje odhodlanie žiť kresťansky a vydávať svedectvo o svojej viere v každodennom živote.
V Kódexe kánonického práva sú ustanovenia týkajúce sa sviatosti birmovania obsiahnuté v kánonoch 879 až 896. Tieto kánony upravujú rôzne aspekty birmovania, vrátane jeho významu, udeľovania, prijímateľov, krstných rodičov a dokumentácie.
Význam a účinky birmovania:
Kánon 879 definuje birmovanie ako sviatosť, ktorá udeľuje Ducha Svätého, aby veriaci boli dokonalejšie pripodobnení Kristovi a posilnení vo viere.
Udeľovateľ birmovania:
Kánon 882 stanovuje, že riadnym udeľovateľom birmovania je biskup. Kňaz môže birmovať na základe všeobecného alebo osobitného povolenia.
Prijímatelia birmovania:
Kánon 889 §1 uvádza, že birmovanie môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. §2 dodáva, že na prijatie birmovania sa vyžaduje, aby bol kandidát náležite pripravený, primerane poučený a schopný obnoviť krstné sľuby.
Krstní rodičia:
Kánon 892 odporúča, aby birmovanec mal krstného rodiča, ktorý ho bude sprevádzať a pomáhať mu v ďalšom kresťanskom živote.
Dokumentácia birmovania:
Kánon 895 nariaďuje, aby sa údaje o birmovaní zaznamenali v príslušnej knihe v diecéznej kúrii alebo farnosti.
V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) sa sviatosť birmovania popisuje v článkoch 1285 – 1321. Tieto články sa zaoberajú teologickým významom birmovania, jeho účinkami, obradmi a pripravovaním kandidátov. Tu je prehľad toho, čo Katechizmus o birmovaní hovorí:
1. Význam a účel birmovania
Krátko po krste, ktorý je vstupnou sviatosťou do Cirkvi, birmovanie dokončuje iniciáciu, ktorá začína krstom a pokračuje prijatím Eucharistie. Birmovanie je sviatosťou posilnenia, v ktorej veriaci prijímajú Ducha Svätého, aby boli schopní žiť ako svedkovia Kristovej viery.
1285 – Birmovanie je nevyhnutné na plné dokončenie krstnej milosti. Je to sviatosť, ktorá nás posilňuje, aby sme žili ako kresťania, a dáva nám zodpovednosť za poslanie Cirkvi.
1286 – Cieľom birmovania je dať veriacemu osobné posilnenie a schopnosť žiť evanjelium v plnej moci Ducha Svätého.
2. Rituál birmovania
V Katechizme sa opisuje rituál birmovania, ktorý sa skladá z vkladania rúk, pomazania krizmou (svätená olejová masť), a modlitby biskupa alebo oprávneného kňaza, ktorý udeľuje Ducha Svätého. Tento rituál naznačuje úplnú zrelosť viery a rozhodnutie byť odvážnym svedkom Krista.
1299 – Hlavným obradom birmovania je pomazanie svätou krizmou, čo je znak prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého.
1300 – Pri birmovaní kandidát vyjadruje verejný záväzok byť zodpovedným svedkom Kristovej viery.
3. Prijímatelia birmovania
Birmovanie je určené pre každého pokrsteného, ktorý je vo veku, kedy je schopný pochopiť význam sviatosti a vyjadriť svoj záväzok žiť podľa kresťanských hodnôt.
1306 – Kandidáti na birmovanie by mali byť pripravení na túto sviatosť, čo zahŕňa primerané catechumenátne vzdelanie a ochotu obnoviť svoje krstné sľuby.
1307 – Birmovanec by mal mať schopnosť rozpoznať dary Ducha Svätého a byť pripravený na jeho pôsobenie vo svojom živote.
4. Účinky birmovania
Birmovanie v človeku spôsobuje niekoľko zásadných účinkov:
- Dokončenie krstného znovuzrodenia – birmovanie dovoľuje človeku žiť v plnosti kresťanského života.
- Udelenie darov Ducha Svätého – Birmovanie je sviatosť, ktorá upevňuje kandidáta v jeho viere a zodpovednosti za Cirkev.
- Posilnenie v misijnom poslaní – Kandidát je posilnený na to, aby mohol byť svedkom Kristovej viery v tomto svete.
1316 – Birmovanie prináša aj nové zodpovednosti, pretože veriacemu je daný Duch Svätý, aby sa stal aktívnym svedkom viery.
5. Birmovaní a ich úloha
Birmovaní nie sú len príjemcami milosti, ale majú byť aj aktívnymi účastníkmi Cirkvi. Birmovanie znamená nie len prijatie, ale aj odovzdávanie viery a aktívnu účasť na poslaní Cirkvi.
1320 – Birmovaní sa stávajú členmi, ktorí sú plnohodnotnými členmi Cirkvi, vybavenými všetkými potrebnými milosťami na hlásanie evanjelia a službu Cirkvi.
Týmto spôsobom Katechizmus Katolíckej cirkvi zdôrazňuje, že birmovanie je sviatosť, ktorá nie len dokončuje proces iniciácie do Cirkvi, ale aj pripravuje kresťanov na zodpovedný a aktívny život podľa Ducha Svätého.
V encyklikách pápežov sa téma birmovania objavuje predovšetkým v kontexte iniciácie do Cirkvi, posilnenia viery a misijného poslania. Aj keď birmovanie nie je témou samostatných encyklík, viaceré pápežské dokumenty sa dotýkajú významu tejto sviatosti, najmä v rámci širšej diskusie o kresťanskej iniciácii, posilňovaní kresťanskej identity a misijnom poslaní Cirkvi.
1. Encyklika „Mystici Corporis Christi“ (1943) – Pius XII.
V tejto encyklike, ktorá sa zaoberá tajomstvom Cirkvi ako Kristovho tela, pápež Pius XII. spomína birmovanie ako nevyhnutnú sviatosť pre úplné začlenenie do Cirkvi. Zvlášť zdôrazňuje, že krst a birmovanie sú sviatosti, ktoré umožňujú kresťanovi účinne žiť v Kristovom tele, Cirkvi, a svedčiť o Kristovi pred svetom.
- Birmovanie je považované za krok, ktorý posilňuje kresťanskú identitu a pripravuje veriaceho na zodpovednosť za evanjelizáciu a misijné poslanie.
2. Encyklika „Lumen Gentium“ (1964) – Druhý vatikánsky koncil
Aj keď nie je encyklikou v tradičnom zmysle, Lumen Gentium, ktorá je ústredným dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu, hovorí o sviatostiach a o tom, ako birmovanie plne začleňuje kresťana do Cirkvi, aby mohol byť svedkom viery a vykonávať misijné poslanie.
- Birmovanie je spomínané ako sviatosť posilnenia, ktorá umožňuje veriacemu plne žiť kresťanský život a aktivne sa podieľať na poslaní Cirkvi.
3. Encyklika „Redemptoris Missio“ (1990) – Ján Pavol II.
V encyklike Redemptoris Missio pápež Ján Pavol II. zdôrazňuje význam misijného poslania Cirkvi a potrebu evanjelizácie a misijných aktivít. Birmovanie je v tejto encyklike chápané ako sviatosť, ktorá posilňuje jednotlivca na misijnom poslaní.
- Pápež hovorí o birmovaní ako o prostriedku, ktorý pripravuje kresťanov na to, aby sa stali aktívnymi svedkami viery a nositeľmi evanjelia v rôznych oblastiach života a v spoločnosti.
4. Encyklika „Fidei Donum“ (1957) – Pius XII.
Encyklika Fidei Donum vyjadruje potrebu obnovy viery a prehlbovania misijného ducha. Birmovanie tu je chápané ako sviatosť, ktorá pomáha posilniť misionárov v ich misijnom poslaní, aby dokázali šíriť Božie kráľovstvo a viesť ostatných k viere v Krista.
