Krst

Kánony o krste v Kódexe kánonického práva (CIC) z roku 1983 sú obsiahnuté v kánonoch 849 – 878. Tu je ich stručný výpis:

Všeobecné normy o krste

• Kán. 849 – Krst je bránou k sviatostiam a nevyhnutný na spásu. Platne sa udeľuje poliatím vodou a so slovami krstnej formuly.

Subjekt krstu

• Kán. 850 – Krst sa musí udeľovať podľa liturgických predpisov, ale v nevyhnutných prípadoch je platný aj jednoduchým spôsobom.
• Kán. 851 – Vyžaduje sa príprava katechumenov aj rodičov detí.
• Kán. 852 – Na krst dospelých sa vzťahujú normy platné pre krst dospelých, s výnimkami pre neplnoletých.
• Kán. 853 – Pri krste sa má použiť posvätená voda, ak nie je vážny dôvod inak.
• Kán. 854 – Krst sa má vykonať poliatím alebo ponorením.

Podmienky pre udeľovanie krstu

• Kán. 855 – Rodičia majú dbať na to, aby ich dieťaťu nebolo dané meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
• Kán. 856 – Krst sa má sláviť v nedeľu a vo farskom kostole.
• Kán. 857 – Krst sa má normálne sláviť vo farskom kostole, ak nie je vážny dôvod inak.
• Kán. 858 – Každý farský kostol má krstiteľnicu, iné kostoly môžu mať povolenie na krstenie.

Krst detí

• Kán. 867 – Rodičia sú povinní pokrstiť dieťa do prvých týždňov po narodení.
• Kán. 868 – Na krst dieťaťa sa vyžaduje súhlas rodičov a nádej, že bude vychovávané vo viere.
• Kán. 869 – Ak existuje pochybnosť o platnosti predchádzajúceho krstu, má sa udeliť krst pod podmienkou.

Krst dospelých

• Kán. 865 – Dospelý musí mať vieru, katechézu a túžbu prijať krst.
• Kán. 866 – Dospelý má po krste hneď prijať aj sviatosť birmovania a Eucharistiu.

Krstní rodičia

• Kán. 872 – Krstenec má mať krstného rodiča, ktorý ho má duchovne sprevádzať.
• Kán. 873 – Môže byť jeden alebo dvaja krstní rodičia (muž a žena).
• Kán. 874 – Krstný rodič musí byť katolík, pobirmovaný, mať aspoň 16 rokov a žiť podľa viery.

Zápis a dôkazy o krste

• Kán. 877 – Každý krst sa má zapísať do farskej matriky s menami rodičov a krstných rodičov.
• Kán. 878 – Ak krst neudelil farár, má o tom informovať farnosť krstenca.

V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) sú state o sviatosti krstu sústredené najmä v článkoch 1213 – 1284. Tu je ich kompletné znenie:

---

Sviatosť krstu

I. Krst v Božom pláne spásy

1213

Krst je základom celého kresťanského života, bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua) a bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti; stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a máme účasť na jej poslaní.

1214

Tento sviatostný úkon sa nazýva krst podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: „Krstiť“ (baptizein – ponoriť, umyť) znamená „ponoriť“ do vody. Ten, kto prijíma tento sviatostný úkon, je ponorený do Kristovej smrti a vstaním s ním z vody sa rodí pre nový život.

1215

Tento kúpeľ vody prostredníctvom slova života nás očisťuje a dáva nám nový život. Krst je „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“ (Tít 3,5) a oslobodzuje nás od hriechu.

1216

Krst sa nazýva aj „osvietenie“, pretože prijímajúci je osvietený Kristovým svetlom. V tradícii Cirkvi sa krst tiež nazýva „dar“, „pomazanie“, „osvietenie“, „šat nesmrteľnosti“, „kúpeľ znovuzrodenia“, „pečať“ a ďalšími menami, ktoré vyjadrujú jeho účinky.

---

II. Slávenie sviatosti krstu

1229

Od počiatkov Cirkvi až po naše dni sa slávenie krstu uskutočňuje v podstate tým istým spôsobom. Keď dospelý prejaví túžbu po krste, musí prejsť prípravou (katechumenátom), aby mohol prijať túto sviatosť s primeranou vierou.

1234

Slávenie krstu má vždy bohatú symboliku:

• Vyznačuje sa znakom kríža, ktorý pripomína Kristovu spásonosnú smrť,
• Slovo Božie osvecuje kandidáta na krst a vyvoláva odpoveď viery,
• Krstná voda sa vzýva Duchom Svätým,
• Krstenec je ponorený do vody alebo poliaty vodou,
• Dostáva pomazanie krizmou, ktorá znamená dar Ducha Svätého,
• Oblieka si biele rúcho, znak nového života,
• Dostáva krstnú sviecu, zapálenú od veľkonočnej sviece.

1239

Hlavný obrad krstu spočíva v trojitom ponorení krstenca do vody alebo v trikrát opakovanom poliatí vody na jeho hlavu so slovami:
„Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

---

III. Milosť krstu

1262

Krst má za následok odpustenie všetkých hriechov, dedičného aj osobných, ako aj všetkých trestov za hriech.

1265

Krstom sa človek stáva novým stvorením, Božím dieťaťom, údom Krista a chrámom Ducha Svätého.

1267

Krst začleňuje do Cirkvi. Z pokrstených sa stáva „kráľovské kňazstvo“, svätý národ.

---

IV. Kto môže prijať krst?

1272

Krst vtlačuje do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý nemožno vymazať.

1275

Krst je základom celej sviatostnej iniciácie.

1277

Krst je potrebný na spásu tým, ktorým bolo evanjelium ohlasované a ktorí majú možnosť túto sviatosť prijať.

---

V. Kto môže krstiť?

1284

V prípade nevyhnutnosti môže platne pokrstiť každý človek, ktorý má úmysel urobiť to, čo robí Cirkev, keď krstí, pričom sa používa trojičná formula.

V encyklike Mystici Corporis Christi (1943) pápež Pius XII. učí, že krst je bránou do Cirkvi, pretože človek ním vstupuje do tajomného Kristovho tela – Cirkvi. Táto sviatosť robí človeka údom Krista a dáva mu podiel na milosti vykúpenia.

Pápež v tomto dokumente zdôrazňuje, že Cirkev je viditeľné spoločenstvo, do ktorého sa vstupuje krstom, a zároveň duchovné telo Kristovo, v ktorom veriaci prijímajú Boží život. Krst teda nie je len obrad, ale skutočné duchovné znovuzrodenie, ktoré spôsobuje nadprirodzené začlenenie do Cirkvi.

Encyklika tiež upozorňuje, že aj keď existujú ľudia, ktorí nie sú formálne členmi viditeľnej Cirkvi, môžu k nej patriť túžbou po krste (baptismus flaminis) alebo krstom krvi (baptismus sanguinis), ak obetujú svoj život pre Krista.

V encyklike Redemptoris Missio (1990) pápež Ján Pavol II. zdôrazňuje trvalú platnosť misijného poslania Cirkvi a nevyhnutnosť sviatosti krstu pre spásu. Krst je prezentovaný ako základný prostriedok, ktorým sú ľudia začlenení do Kristovho tajomného tela – Cirkvi. Pápež tiež poukazuje na potrebu evanjelizácie a misijnej činnosti, aby všetci ľudia mohli spoznať Krista a prijať spásu prostredníctvom krstu.