Sviatosť pomazania chorých

V Kódexe kanonického práva (CIC) sa sviatosť pomazania chorých (známa aj ako Unctio Infirmorum) upravuje v kanónoch 998 až 1007. Tieto kanóny vyjadrujú jej podstatu, účinky a podmienky pre jej prijímanie. Nižšie sú základné body, ktoré sa týkajú tejto sviatosti.

Kánon 998: Definícia sviatosti pomazania chorých

Sviatosť pomazania chorých je jednou zo sviatostí uzdravenia, ktorou sa udeľuje osobitná milosť na posilnenie, utešenie a uzdravenie chorého, ak je to Božou vôľou. Je určená pre veriacich, ktorí sú vo vážnom zdravotnom stave alebo sú v nebezpečenstve smrti.

Kánon 999: Predpoklady pre prijatie sviatosti

Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje krsteným osobám, ktoré sú ťažko choré alebo sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti. Môže sa udeliť aj v prípade pokročilého veku, ak je stav osoby vážny.

• Prijatie sviatosti sa neobmedzuje len na smrteľné choroby, ale aj na dlhotrvajúce alebo vážne zdravotné problémy, ktoré môžu ohroziť život osoby.

Kánon 1000: Kedy je možné udeliť sviatosť

Sviatosť pomazania môže byť udeľovaná viackrát v priebehu života, ak sa choroba zhorší alebo sa objavia nové ťažkosti. Napríklad, môže byť udelená viackrát v prípade, že chorý človek nie je uzdravený alebo sa jeho stav zhorší.

Kánon 1001: Rímskokatolícky kňaz ako udeliteľ sviatosti

Sviatosť pomazania chorých môže udeľovať len kňaz. Kňaz je osoba, ktorá má právomoc udeliť túto sviatosť a urobiť to v súlade s kanonickým právom.

Kánon 1004: Účinky sviatosti

Hlavné účinky sviatosti pomazania chorých sú:

1. Posilnenie duše – posilnenie v čase ťažkostí a utrpenia.
2. Odpustenie hriechov – ak je to potrebné, pomazanie prináša odpustenie hriechov (ak chorý nemá možnosť prijať sviatosť zmierenia).
3. Fyzické uzdravenie – môže dôjsť aj k uzdraveniu tela, ak je to Božou vôľou.
4. Pokoj a odvaha – poskytuje pokoj a duchovnú silu čeliť chorobe alebo smrti.

Kánon 1007: Kedy sa sviatosť nemôže udeliť

Sviatosť pomazania chorých sa nemôže udeliť osobe, ktorá nebola v stave, aby mohla prijať sviatosť alebo bola v stave duchovnej smrti. To znamená, že ak osoba, ktorá prijíma sviatosť, nie je vedomá svojej situácie alebo neprejavuje túžbu po zmierení, sviatosť by nemala byť udeľovaná.

Zhrnutie:

Sviatosť pomazania chorých je určená na duchovnú posilu chorého a môže mať aj účinky fyzického uzdravenia, ak je to v súlade s Božou vôľou. Je určená pre tých, ktorí sú vážne chorí alebo v nebezpečenstve smrti. Udeľuje ju len kňaz, ktorý pomazáva chorého a modlí sa za jeho uzdravenie a posilnenie. Táto sviatosť môže byť udelená viac razy v prípade, že stav chorého vyžaduje opakované pomazanie.

V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) je sviatosť pomazania chorých podrobne vysvetlená v článku 5 o sviatostiach uzdravenia (skupina sviatostí, ktorá zahŕňa aj sviatosť pokánia). Podľa Katechizmu je táto sviatosť určená na posilnenie, utešenie a uzdravenie veriacich, ktorí sú chorí, trpia ťažkou chorobou alebo sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti.

Tu je prehľad kľúčových bodov týkajúcich sa sviatosti pomazania chorých podľa Katechizmu:

Kánon 1510: Definícia a účel

Sviatosť pomazania chorých je sviatosťou uzdravenia, ktorá sa udeľuje tým, ktorí trpia vážnou chorobou alebo sú v nebezpečenstve smrti. Cieľom tejto sviatosti je udeliť posilnenie, pokoj a odvahu veriacej osobe, ktorá sa nachádza v ťažkej chorobe, ako aj prinesenie odpustenia hriechov (ak chorý nie je schopný prijať sviatosť pokánia).

• „Táto sviatosť sa udeľuje tým, ktorí sú chorí alebo sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti.“ (KKC 1514)
• „Pomazanie chorých prináša uzdravenie duše a môže priniesť uzdravenie tela, ak je to v súlade s Božou vôľou.“ (KKC 1516)

Kánon 1511: Kedy prijímať túto sviatosť

Táto sviatosť by sa mala prijímať, keď sa veriacemu zhorší zdravotný stav alebo sa ocitne v nebezpečenstve smrti z dôvodu choroby či staroby. Nie je obmedzená len na smrteľné prípady, ale aj na vážne choroby, ktoré ohrozujú zdravie osoby.

• „Ak je niekto vážne chorý alebo v nebezpečenstve smrti, mal by prijať túto sviatosť, aby sa posilnil a získal milosť, ktorá mu pomôže vytrvať.“ (KKC 1515)

Kánon 1517: Pomazanie a modlitby

Sviatosť pomazania chorých sa slávi pomazaním olejom, ktorý je posvätený biskupom, pričom kňaz vkladá ruky na chorého a modlí sa za jeho uzdravenie a posilnenie.

• „Kňaz pomazáva čelo a ruky chorého sväteným olejom a modlí sa, aby ho Pán posilnil svojou milosťou, uzdravil ho a odpustil mu hriechy.“ (KKC 1519)

Kánon 1520: Účinky sviatosti

Účinky tejto sviatosti sú rôznorodé:

1. Posilnenie v utrpení – prináša duchovné posilnenie v ťažkostiach choroby.
2. Odpustenie hriechov – ak je to potrebné, odpustenie hriechov môže byť udelené, aj keď je osoba neschopná prijať sviatosť zmierenia.
3. Úľava od bolesti – môže prísť k fyzickému uzdraveniu, ak je to v súlade s Božou vôľou.
4. Pokoj a odvaha – poskytuje vnútorný pokoj a silu, aby sa osoba mohla vyrovnať so svojím utrpením.

Kánon 1521: Sviatosť pomazania chorých a smrť

Sviatosť pomazania chorých nie je určená iba pre tých, ktorí sú na smrteľnej posteli, ale môže sa udeľovať aj v prípade vážnych zdravotných problémov. Súčasne s touto sviatosťou by mala byť zvážená aj sviatosť pokánia, ak je to možné.

• „Je veľmi užitočné, keď sa sviatosť pokánia môže prijať pred pomazaním, ak chorý je schopný sa vyspovedať.“ (KKC 1523)

Kánon 1525: Sviatosť pre veriacich

Sviatosť pomazania chorých je určená pre veriacich, ktorí sú vo vážnej chorobe, aby sa posilnili na ceste svojho utrpenia a nezostali osamotení. Týmto sa ukazuje Božia starostlivosť a láska voči človeku v jeho najťažších chvíľach.

Zhrnutie:

Sviatosť pomazania chorých je sviatosťou uzdravenia a milosti, ktorá prináša posilnenie a pokoj v čase choroby a utrpenia. Je určená pre veriacich, ktorí čelí vážnej chorobe alebo sú v nebezpečenstve smrti. Táto sviatosť má posilniť dušu, priniesť odpustenie hriechov a môže viesť k fyzickému uzdraveniu, ak je to Božou vôľou.

V encyklíkach sa sviatosť pomazania chorých spomína hlavne v kontexte Božieho milosrdenstva, cirkvového života a duchovného uzdravenia. Zameriavajú sa na význam utrpenia a choroby v živote kresťana, a na to, ako pomazanie chorých môže byť cestou k spásnemu uzdraveniu a posilneniu v utrpení.

Tu je niekoľko encyklík, v ktorých sa hovorí o tejto sviatosti:

1. Misericordiae Vultus (Pápež František, 2015) – Jubileum Božieho milosrdenstva

V tejto encyklike Pápež František zdôrazňuje význam Božieho milosrdenstva, ktoré sa prejavuje aj v sviatosti pomazania chorých. Hovorí, že Boh je Blízko k tým, ktorí trpia, a že sviatosť pomazania chorých je prostriedkom, cez ktorý sa zjavuje Božia starostlivosť a láska k trpiacim a chorým.

• Pápež František píše, že sviatosť pomazania chorých nie je len prostriedkom na fyzické uzdravenie, ale predovšetkým je to sviatosť posilnenia duše a záruka pokoja pre chorého človeka.
• František tiež zdôrazňuje, že utrápený človek nájde v tejto sviatosti Božiu prítomnosť a ochranu.

2. Salvifici Doloris (Pápež Ján Pavol II., 1984) – O utrpení

V tejto encyklike sa Pápež Ján Pavol II. zaoberá problematikou utrpenia a choroby, a hovorí, že každý kresťan by mal prijať sviatosť pomazania chorých ako prostriedok na spojenie so Kristovým utrpením.

• Ján Pavol II. v tejto encyklike upozorňuje, že Kristus sa spája s utrpením človeka a táto sviatosť mu umožňuje zúčastniť sa na Kristovom vykupiteľskom diele.
• Zároveň spomína, že chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť, sú naplnení pokojom a silou na čelenie ťažkostiam života a krokom k spáse.

3. Redemptoris Hominis (Pápež Ján Pavol II., 1979)

Táto encyklika zdôrazňuje, že utrpenie a choroba sú súčasťou ľudského života, a že Božia láska a milosrdenstvo sa prejavujú v sviatostiach, ktoré Cirkev ponúka, vrátane sviatosti pomazania chorých.

• Pápež Ján Pavol II. spomína, že Cirkev je povolaná pomáhať trpiacim a ponúkať im duchovnú silu cez sviatosti, ako je pomazanie chorých, ktoré prináša Božiu prítomnosť a pokoj.
• V tejto encyklike je akcent na to, že účasť na utrpení a vzkriesení Krista cez túto sviatosť je cestou k spáse.

4. Deus Caritas Est (Pápež Benedikt XVI., 2005) – O Božej láske

V tejto encyklike Benedikt XVI. hovorí o láske, ktorá sa prejavuje v živote Cirkvi a ktorá je silne spojená s službou trpiacim a chorým. Pomazanie chorých je jedným zo spôsobov, akými sa Božia láska prejavuje v živote Cirkvi.

• Pápež Benedikt zdôrazňuje, že sviatosti sú konkrétnymi spôsobmi, ako Cirkev dáva Božiu lásku všetkým veriacim, zvlášť tým, ktorí sú v potrebe.
• Pre Benedikta XVI. je pomazanie chorých prejavom starostlivosti a nezištnej lásky, ktorá je prítomná vo svete, aby priniesla útechu a uzdravenie.

5. Humanae Vitae (Pápež Pavol VI., 1968)

Aj keď táto encyklika primárne rieši otázky manželského života a plodnosti, spomína aj trpenie a chorobu ako súčasť života kresťanov, ktorí sa stretávajú s ťažkosťami. Pomazanie chorých môže byť v tejto súvislosti chápané ako nástroj Božieho uzdravenia a milosrdenstva.

• Choroba a utrpenie v tejto encyklike nie sú len súčasťou života, ale aj spôsobom, ako sa môže človek spájať s utrpením Krista a prijímať Božiu milosť.
• Sviatosť pomazania chorých je v tomto texte spomínaná ako krok k uzdraveniu duše a ako spojenec v ceste viery v ťažkých časoch.