Duchovný život

Pokyny pre fotografovanie a natáčanie v kostole

Ak si niekto praje zachytiť významné okamihy svojho života alebo života svojich blízkych, je potrebné fotografa či kameramana upozorniť na špecifiká liturgického obradu v kostole.
Dovoľte preto niekoľko rád, ako sa v kostole a pri liturgii pohybovať, kedy fotografovať a kedy nie.

1. Kostol je posvätným miestom. Prítomní to vyjadrujú úctivým, tichým správaním a vhodným spoločenským odevom. Podobný postoj vrátane odevu má mať aj fotograf, pretože sa v danej chvíli stáva súčasťou liturgického zhromaždenia. Má eliminovať rušivé prejavy, k tomu patrí vypnutie mobilu.

2. Fotograf nemá prístup do svätyne – priestor okolo oltára (vyvýšený stupňami) je vyhradený pre kňaza a posluhujúcich.

3. Hlavný je liturgický obrad. Preto fotograf / kameraman má byť čo najmenej nápadný, aby nerušil sústredenosť na liturgii. Každý prítomný na obrade ocení, že nebol rušený pohybom fotografa, že mu nebráni v pohľade na oltár a na obrad.

4. K všeobecným zásadám patrí:
– predstaviť sa kňazovi pred obradom, oznámiť mu skutočnosť fotografovania a zoznámiť sa s priebehom obradu,
– dodržať pokyny kňaza,
– zaujať taký postoj, ktorý neprekáža liturgickému obradu,
– fotografovať skôr z boku a obmedziť pohyb cez kostol na minimum.

5. Vhodné okamihy pre fotografovanie a natáčanie sú:
pri príchode k oltáru a počas úvodu sv. omše
keď sa v kostole spieva pieseň – pri nej je činnosť fotografa najmenej rušivá
prinášanie darov chleba a vína k oltáru
špeciálne úkony obradu (dobré je ujasniť si to vopred ešte pred samotným obradom)
pri záverečných obradoch, pri požehnaní.

6. Chvíle obradu zvlášť citlivé na rušivé vplyvy sú tieto:

čítanie Svätého Písma, spev žalmu; ak je fotená osoba lektora, ktorý prichádza čítať, je potrebné zaznamenať to hneď na začiatku
homília alebo príhovor – kazateľ sa ťažko sústredí na myšlienky, keď je rušený pohybom a zábleskami fotoaparátu
ústredný okamih sv. omše – keď veriaci v tichu kľačia a kňaz pozdvihuje hostiu a kalich
keď kňaz podáva veriacim sväté prijímanie – pre veriaceho je to chvíľa príliš intímna.

Prevzaté z ACEB 04/2010

1. Je správne privádzať deti do kostola 
Pomáhame im tak vytvárať vzťah k Bohu, k ľuďom, ku kostolu, čím budujeme jedno  spoločenstvo. Tešíme sa prítomnosti rodičov s deťmi na sv. omši. Zároveň máme byť ohľaduplnými voči druhým v kostole, aby sme ich nerušili.

2. Začíname doma 
Pripravte deti, že idú na dôležité stretnutie s Ježišom. Motivujte ich, aby boli pozorné. Vysvetlite kam idú, čo budú robiť, ako sa majú správať. Vo výchove nie je nič lepšie ako príklad rodičov.

3. Zodpovednosť rodiča 
Správanie ovplyvňuje vek, povaha, temperament, aktuálne rozpoloženie. Rodič najlepšie pozná dieťa. Stanovením hraníc v správaní – čo môže a čo nie, ich dodržiavaním a láskavým prístupom, učíme dieťa prežívať sv. omšu navonok aj vnútorne. Nebojte sa ráznych pritiahnutí k sebe, alebo prísnejších pohľadov.

4. Prichádzame včas 
Umožní to nájsť vhodné miesto. Dieťa by malo vidieť na oltár. Ak je dieťa nepokojné alebo rozptyľuje, treba včas zasiahnuť. Miestnosť pre rodičov s deťmi je vyhradená pre nepokojné deti. Tie, ktoré vydržia ticho, majú byť v predných laviciach kostola spolu s rodičmi, nie vzadu ani na chóre.

5. Bez hračiek 
Hračkami odvádzame pozornosť nielen vlastného dieťaťa, ale aj ostatných detí. Vhodné sú knihy s priebehom sv. omše alebo biblickou tematikou.

6. Počas sv. omše nejeme a nepijeme 
Najesť a napiť sa je potrebné mimo bohoslužby. Výnimku tvorí zdravotný stav.

7. Pokojné správanie 
Nie každé dieťa dokáže vydržať pokojne sedieť. Dôležité je mu vysvetliť, že počas sv. omše nebeháme po kostole, neprechádzame sa a nevyrušujeme.

8. Zachovať ticho 
Počas sv. omše sa nahlas nerozprávame. Ak potrebujeme dieťaťu niečo povedať, robme to v tichosti. K otázkam dieťaťa sa vráťte po sv. omši a dajte odpoveď.

9. Nezvládnuteľné dieťa potrebuje čerstvý vzduch 
Ak je dieťa hlučné, nezvládnuteľné a nereaguje na upozornenie, treba vyjsť von.

10. Zapojte sa aktívne do sv. omše 
Rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru sv. omše. Zapájajte sa s deťmi do spevov a modlitieb. Po sv. omši sa rozprávajte s deťmi o tom, čo vás oslovilo počas sv. omše. Opýtajte sa detí, čo si zapamätali, čo ich zaujalo.

Prevzaté z farnosti Pomocnice kresťanov v Bratislave.

Odpustky

 

Dôležité body

1. Úplné odpustky môžeme získať pre svoju dušu alebo pre duše v očistci. (Od 1. 11. do 8. 11. iba za duše v očistci, aj pre viaceré tak môže byť.),
2. Úplné odpustky môžeme získať raz za deň, keď splníme tieto (obvyklé) podmienky:
3. a) vzbudíme si úmysel získať úplné odpustky, 
4. b) vylúčime akúkoľvek náklonnosť k hriechu,
5. c) vykonáme skutok, na ktorý je viazané získanie odpustkov (napríklad návšteva kostola),
6. d) pomodlime sa odporučené modlitby – modlitbu Pána (Otče náš) a vyznanie viery (Verím v jedného Boha alebo Verím v Boha),
7. e) pristúpime k svätej spovedi; jedna sviatosť zmierenia platí aj pre viaceré príležitosti získať odpustky,
8. f) pomodlíme sa akúkoľvek modlitbu na úmysel Svätého Otca (napríklad „Pane Ježišu Kriste, vypočuj Svätého Otca M., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v Tvojom mene od nebeského Otca. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.“)
9. g) pristúpime k svätému prijímaniu, ale sv. prijímanie nie je viazané na deň vykonania odpustkového úkonu.

 

Všeobecné ustanovenia

1. Odpustkami sa rozumie odpustenie časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená, a to nielen pred Cirkvou, ale aj pred Bohom; vhodne disponovaný veriaci ich môže získať za určitých podmienok prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia autoritatívne rozdeľuje a privlastňuje poklad zadosťučinenia Krista a svätých.
2. Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné, podľa toho, či zbavujú časných trestov za hriechy iba čiastočne alebo úplne.
3. Čiastočné a úplné odpustky môžu byť vždy privlastnené zomrelým – na spôsob prosby.
4. Veriaci, ktorý aspoň skrúšeným srdcom vykoná skutok obdarený čiastočnými odpustkami, získa prostredníctvom Cirkvi odpustenie toľkých časných trestov, koľko si zaslúži vykonaním dobrého skutku.
5. Úplné odpustky možno získať iba raz za deň (druhýkrát v jeden deň možno získať iba úplné odpustky pre okamih smrti).
6. Čiastočné odpustky možno získať aj viackrát za deň, ak sa výslovne neurčuje inak.

 

Úplné odpustky

7. Na získanie úplných odpustkov treba vykonaťdobrý skutok obdarený úplnými odpustkamia splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému. Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.
8. Tri uvedené podmienky sa môžu splniť niekoľko dní pred vykonaním predpísaného dobrého skutku alebo po ňom; vhodné je však, aby sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca boli vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami.
9. Jednou sviatostnou spoveďou možno získať viaceré úplné odpustky; ale jedným svätým prijímaním a jednou modlitbou na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky.
10. Podmienka, ktorá zahŕňa modlitbu na úmysel Svätého Otca, sa celkom spĺňa, keď sa recituje na úmysel Svätého Otca raz Otče náš a Zdravas‘; každému veriacemu sa však dáva možnosť pomodliť sa akúkoľvek inú modlitbu podľa osobnej zbožnosti a oddanosti voči Rímskemu Veľkňazovi.

 

Čiastočné odpustky

11. Veriaci, ktorý nábožne používa nejaký kňazom riadne požehnaný predmet (kríž, ruženec, škapuliar, medailu), môže získať čiastočné odpustky.

 

Niektoré úplné odpustky

12. Úplné odpustky možno získať 2. novembra vo všetkých kostoloch, kaplnkách (i v poloverejných tí, čo ich zákonite používajú). Tieto odpustky však možno aplikovať iba za zosnulých.

Okrem toho vo farských kostoloch možno získať úplné odpustky dva razy do roka: na sviatok titulu farského kostola a 2. augusta – porciunkulové odpustky.

Všetky tieto uvedené odpustky možno získať buď v dňoch vyššie uvedených, alebo – so súhlasom ordinára – v predchádzajúcu alebo v nasledujúcu nedeľu.

13. Predpísaný skutok na získanie úplných odpustkov, ktoré sa viažu ku kostolu alebo kaplnke, je nábožná návšteva dotyčného kostola, pri ktorej sa treba pomodliť Modlitbu Pána a recitovať vyznanie viery (Otčenáš a Verím).
14. Veriaci, ktorý má posvätný predmet požehnaný Svätým Otcom alebo biskupom, môže získať úplné odpustky na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla, ak si ho nábožne uctí a pridá vyznanie viery (Verím).

(z apošt. konštitúcie Indulgentiarum doctrina z 1. januára 1967)

 

Pravidelné možnosti získania úplných odpustkov:

1. Možnosť získania každý deň:

1) kto sa pomodlí štvrtinu celého posvätného ruženca (napríklad celý posvätný ruženec svetla) a rozjíma o tajomstvách v rodine, v komunite alebo v kostole,

2) kto sa pomodlí posvätný ruženec so Svätým Otcom pri priamom prenose rozhlasom alebo televíziou,

3) kto aspoň pol hodiny koná poklonu/adoráciu pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou,

4) kto sa pomodlí krížovú cestu,

5) kto aspoň pol hodiny číta alebo počúva Sväté písmo,

6) kto sa modlí hymnus Akatist alebo ofícium Paraklis (mariánska pobožnosť) v kostole, kaplnke či rehoľnej komunite

7) kto sa zúčastní nábožnej púte do Ríma a navštívi aspoň jednu zo štyroch hlavných bazilík (Svätopeterská, Sancta Maria Maggiore, Lateránska, sv. Pavla za hradbami) 

 

1. Pri zvláštnych príležitostiach:

1) Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2. 11.) nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí Vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:

* svätá spoveď (krátko predtým alebo potom),

* sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň), *

* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva).

Je potrebné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

2) Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. 

* svätá spoveď (krátko predtým alebo potom),

* sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň),

* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva).

Jedna svätá spoveď však stačí na všetky odpustky. Využime možnosť pomôcť dušiam v očistci k plnému spoločenstvu s Bohom v nebi. Viac pre svojich bratov a sestry urobiť nemôžeme.

 

Deň	Určený skutok
1. 1. – slávnosť Panny Márie Bohorodičky	Na verejnej pobožnosti modlitbou hymnu k Duchu Svätému.
18. 1. – 25. 1. – na pobožnosti za jednotu kresťanov	Na pobožnosti za jednotu kresťanov.
Každý deň v pôste	1.   Vykonať si krížovú cestu (pri verejnej pobožnosti stačí, ak sa pohybuje od jedného zastavenia k druhému ten, čo vedie pobožnosť; pri súkromnej pobožnosti sa treba taktiež pohybovať). 2.   Chorí, ak denne štvrťhodinou čítajú a rozjímajú o umučení a smrti Pána Ježiša. 3.   Na štáciovej svätej omši: pri hrobe svätých alebo vo svätyniach.
Každý piatok v pôste	Pomodliť sa po prijímaní pred obrazom Ukrižovaného Ježiša Krista modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu.
Zelený štvrtok	Pri verejnej poklone Najsvätejšej Sviatosti sa zúčastniť recitovania alebo spevu hymnu Tantum ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu).
Veľký piatok	Pri poklone a uctení si Sv. kríža alebo nábožným sledovaním prenosu krížovej cesty vedenej Najvyšším veľkňazom – Svätým Otcom, prostredníctvom televízie či rozhlasu – sv. prijímanie môže byť aj deň pred.
Veľkonočná vigília	Obnovenie krstných sľubov.
Veľkonočná nedeľa	Pri požehnaní Urbi et Orbi (Mestu a svetu) od Svätého Otca pri priamom sledovaní rozhlasového alebo televízneho prenosu.
2. veľkonočná nedeľa	Každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.
Zoslanie Ducha Svätého	Účasť na verejnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator (Príď, Duchu Svätý, tvorivý).
Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi	Účasť na verejnom recitovaní alebo speve hymnu Tantum ergo (Ctime túto Sviatosť slávnu).
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho	Účasť na verejnom recitovaní modlitby Najmilší Ježišu.
29. 6. – slávnosť sv. ap. Petra a Pavla	Uctením si posvätného predmetu (kríž, ruženec, škapuliar alebo medaila) požehnaného Svätým Otcom alebo biskupom, a modlitbou vyznanie viery (Verím v Boha).
2. 8. – Porciunkula	Nábožná návšteva farského alebo františkánskeho kostola spojená s modlitbou Otče náš a Vyznaním viery (Verím v Boha).
Každý deň v októbri	Modlitba ruženca v spoločenstve veriacich (päť desiatkov s vyslovením jednotlivých tajomstiev, rozjímanie nad tajomstvami).
1. 11. – slávnosť Všetkých svätých- len pre duše v očistci (pozri vyššie)	1.   Pri návšteve kostola alebo kaplnky od 12.00 hod. na Sviatok všetkých svätých až do polnoci. 2.   V krypte alebo na cintoríne nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.
2. 11. – len pre duše v očistci (pozri vyššie)	1.   pri návšteve kostola alebo kaplnky do polnoci, 2.   na cintoríne alebo v krypte nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.
3. 11. – 8. 11 – len pre duše v očistci (pozri vyššie)	Iba na cintoríne alebo v krypte nábožnou modlitbou pri hrobe alebo pri kríži.
Nedeľa Krista Kráľa	Účasť na verejnom recitovaní modlitby Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia.
Narodenie Pána (25. 12.)	Pri požehnaní Urbi et Orbi (Mestu a svetu) od Svätého Otca.
Na koniec občianskeho roku (31. 12.)	Pri verejnej ďakovnej pobožnosti účasť na speve hymnu Teba, Bože, chválime.

 

1. Pri osobných situáciách:

1) vo výročný deň krstu (alebo vo veľkonočnej vigílii),

2) dieťa a zúčastnení na prvom svätom prijímaní,

3) na Svetovom dni mládeže a Svetových dňoch za rozlišovanie povolania,

4) na ľudových misiách pri záverečnom požehnaní,

5) ten, kto sa zúčastni aspoň na trojdňových duchovných cvičeniach,

6) členovia rodiny v deň prvého zasvätenia Božskému Srdcu alebo Svätej rodine,

7) kňazi a veriaci prítomní na primičnej svätej omši (prvá svätá omša novokňaza),

8) kňazi a veriaci pri 25., 50., 60. a 70. výročí vysviacky,

9) biskup, kňazi a veriaci pri slávení 25., 40. a 50. výročia biskupskej vysviacky,

10) na procesii pri skončení Eucharistického kongresu,

11) pri návšteve kostola, kde prebieha diecézna synoda

12) pri pastoračnej vizitácii, keď predsedá biskup,

13) pri návšteve baziliky (Bardejov, Kežmarok, Levoča, Ľutina, Marianka, Michalovce (u gréckokatolíckych CSsR), Hrad Nitra, Rajecká Lesná, Staré Hory, Šaštín, Trnava, Vranov nad Topľou, Žilina u gréckokatolíkov), tak 13 bazilík na SK:

29. a) 29. 6.: na sviatok sv. Petra a Pavla,
30. b) na výročný deň titulu chrámu,
31. c) na výročný deň posviacky chrámu,
32. d) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly,
33. e) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie,

14) pri návšteve katedrály alebo konkatedrály arci/diecézy:

29. a) 29. 6.: na sviatok sv. Petra a Pavla, 
30. b) v deň liturgického slávenia titulu kostola,
31. c) vo výročný deň posviacky,
32. d) 22. 2.: na sviatok Katedry sv. Petra, 
33. e) 9. 11.: na výročný deň posviacky Lateránskej baziliky, 
34. f) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly.

15) na púti do svätyne:

1. a) na výročný deň udelenia titulu chrámu, 
2. b) na výročný deň posviacky,
3. c) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie, 
4. d) vždy znova so skupinou pútnikov, 

16) vo farskom kostole

1. a) na sviatok titulu farského kostola,
2. b) na výročný deň posviacky farského kostola (hody),
3. c) 2. 8.: na sviatok Porciunkuly,

17) na výročný deň posviacky kostola alebo oltára,

18) pri spomienke slávenej v kostole alebo kaplnke inštitútu zasväteného života v deň, keď sa slávi sviatok ich zakladateľa,

19) pri apoštolskom požehnaní pri zomierajúcich s krížom alebo obrazom Ukrižovaného,

20) veriaci pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých v nebezpečenstve smrti – môže ich získať aj ten veriaci, ktorý ich už raz v ten deň získal,

21) v Malackách vo františkánskom kostole pri Scala sancta – svätých schodoch: pri týchto schodoch treba rozjímať o umučení nášho Pána Ježiša Krista a kráčať po nich po kolenách:

1. a) počas veľkého pôstu v ľubovoľný deň, ktorý si veriaci vyberie,
2. b) 14. 9.: na sviatok Povýšenia Sv. kríža,
3. c) 4. 10.: na spomienku sv. Františka z Assisi,

1. V bratstvách:

1) členovia Zbožného spolku prechodu sv. Jozefa do večnosti na pomoc umierajúcim (od OFM Cap):

1. a) v deň zápisu alebo v oktáve (8 dní),
2. b) kto slúži sv. omšu za umierajúceho,
3. c) kto sa za neho na nej zúčastní,
4. d) v hodine smrti,
5. e) 19. 3.: na sviatok sv. Jozefa,

2) členovia Bratstva Panny Márie Škapuliarskej z hory Karmel (od OCD):

1. a) v deň vstupu do bratstva (môže každý, kto je pokrstený katolík),
2. b) 16. 5.: na sviatok bl. Šimona Stocka, OCD,
3. c) 16. 7.: na sviatok Panny Márie Karmelskej,
4. d) 20. 7.: na sviatok sv. proroka Eliáša,
5. e) 1. 10.: na sviatok sv. Terézie z Lisieux, OCD,
6. f) 15. 10.: na sviatok sv. Terézie z Avily, OCD,
7. g) 14. 11.: na sviatok všetkých karmelitánskych svätých,
8. h) 14. 12.: na sviatok sv. Jána z Kríža, OCD,

3) členovia Ružencového bratstva môžu na základe dekrétu Posv. Apoštolskej Penitenciárie z 11.1.1969 získať úplné odpustky v nasledujúcich dňoch:

1. a) v deň vstupu do Ružencového bratstva,
2. b) 2. 2.: na sviatok Obetovania Pána,
3. c) 25. 3.:na sviatok Zvestovania Pána,
4. d) na Veľkú noc,
5. e) 15. 8.: na sviatok Nanebovzatia Panny Márie,
6. f) 7. 10.: na sviatok Ružencovej Panny Márie,
7. g) 8. 12.: na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie,
8. h) 25. 12.: na sviatok Narodenia Pána,

4) členovia pobožnosti 9 prvých piatkov: zmierne prijímanie, čiže obetovanie prijímania na odčinenie urážok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a pridať modlitbu k Božskému Srdcu na prvý piatok v mesiaci z JKS ako zadosťučinenie,

5) členovia pobožnosti 5 fatimských sobôt: zmierne prijímanie, čiže obetovanie prijímania na odčinenie urážok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie,

6) možno sú v Cirkvi ďalšie bratstvá, iniciatívy,  …

(Zdroj:     Direktórium,

www.knazi.sk,

http://sestrysvkriza.sk/2014/10/44687/)

Kresťanský pohreb predstavuje pre každého veriaceho jedinečnú chvíľu, ktorá je spojená s odovzdaním zosnulého do Božích rúk a dôverou v jeho večný život. Smrť ako prechod do večnosti je bolestným, ale zároveň nádejným momentom, pretože podľa slov Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nikto, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25-26), veríme v znovuzrodenie a vzkriesenie k večnému životu.

Tento prechod cez smrť si vyžaduje dôstojnosť a rešpekt. Cirkev ako spoločenstvo veriacich sprevádza zosnulého v tomto období smútku a zármutku, pričom sa modlí za Božie milosrdenstvo a v nádeji na vzkriesenie ho uloží do zeme. Tento obrad je skutočným vyjadrením viery v Božiu moc nad životom a smrťou, kde sa rodina, priatelia a celá komunita spoločne modlia za pokojný prechod do večnosti.

Na zorganizovanie cirkevného pohrebu je potrebné obrátiť sa na kňaza vo farnosti, ktorý s rodinou zosnulého preberie všetky dôležité detaily týkajúce sa obradov. Je obvykle praktickejšie komunikovať priamo s kňazom než cez pohrebnú službu. Kňaz tiež môže poskytnúť duchovnú podporu a usmernenie v náročnom období po úmrtí blízkeho.

V prípade, že rodina zvolí pohreb prostredníctvom pohrebnej služby, táto organizácia sa postará o všetky praktické záležitosti, ako sú preprava zosnulého, zabezpečenie potrebných dokumentov, ako je List o prehliadke mŕtveho, a zabezpečenie miesta pre obrad a pohreb. To môže byť obrovským uľahčením pre pozostalých v tomto ťažkom čase.

Postup v prípade úmrtia

1. Úmrtie doma:
   Ak zomrie osoba doma, je nevyhnutné ihneď kontaktovať pohotovosť (112) a oznámiť úmrtie. Po dvoch hodinách od úmrtia lekár vykoná prehliadku zosnulého a vystaví List o prehliadke mŕtveho. Následne je potrebné kontaktovať pohrebnú službu, ktorá zabezpečí prevoz zosnulého do chladiaceho zariadenia. Ďalší postup sa dohodne individuálne medzi rodinou a pohrebnou službou.

2. Úmrtie v nemocnici alebo domove dôchodcov:
   V prípade úmrtia v nemocnici alebo domove dôchodcov je potrebné, aby pracovník zariadenia oznámil úmrtie a zabezpečil informácie potrebné na prevoz zosnulého. Rodina následne kontaktuje pohrebnú službu, ktorá zabezpečí prevoz zosnulého na miesto vhodné pre prípravu na pohreb. Postup ďalej závisí od dohody s pohrebnou službou.

3. Úmrtie na inom mieste alebo za nezvyčajných okolností:
   V prípade úmrtia mimo domova alebo v prípade nezvyčajných okolností je potrebné ihneď kontaktovať pohotovosť a políciu. Polícia alebo lekár následne zabezpečia prevoz zosnulého na patológiu, kde bude vykonaná potrebná expertíza. Po vyšetrení môžu pozostalí kontaktovať pohrebnú službu a dohodnúť ďalší postup.

4. Úmrtie v zahraničí:
   V prípade úmrtia v zahraničí je potrebné kontaktovať zodpovedné úrady a pohrebnú službu, ktorá zabezpečí všetky potrebné kroky spojené s prevozom zosnulého domov. Po dohodnutí s pohrebnou službou rodina zabezpečí potrebnú dokumentáciu a všetky ďalšie kroky.

Cirkevné pohrebné obrady

Cirkevné pohrebné obrady sú vedené podľa liturgických pravidiel a vo viacerých formách, ktoré závisia od miesta a významu pohrebu. Požiadanie o cirkevný pohreb sa vykonáva na farskom úrade, kde je potrebné predložiť List o prehliadke mŕtveho vystavený lekárom a potvrdený matričným úradom.

Obrad zahŕňa viacero fáz, ako je privítanie spoločenstvom, liturgia slova, eucharistická obeta a posledné rozlúčenie. V prípade záujmu o pohreb v inom kostole ako v kostole vlastnej farnosti, je potrebné získať súhlas správcu tohto kostola. Cirkev sa pri pohreboch pridržiava náboženských zvykov, ktoré sa líšia v závislosti od miestnych tradícií, ale zachovávajú si jednotné zásady vychádzajúce z katolíckej liturgie.

Kánonické právo a cirkevné pohrebné obrady

Podľa Kódexu kánonického práva, Cirkev kladie dôraz na vykonanie pohrebných obradov pre zomrelých veriacich. Cirkevne sa odporúča telá zomrelých pochovávať do zeme, hoci kremácia nie je zakázaná, ak nie je zvolená z dôvodov, ktoré odporujú kresťanskému učenia.

Pohrebné obrady by sa mali uskutočňovať v kostole farnosti, kde zomrelý býval, ale ak to nie je možné, môžu sa konat aj v inom kostole so súhlasom miestneho kňaza.

Cirkev uznáva a podporuje aj pohreby samovrahov, pokiaľ sa nepreukáže, že konali z dôvodov, ktoré by viedli k zamietnutiu cirkevných obradov. V prípade nejasností by sa mal kňaz poradiť s miestnym ordinárom a prijať rozhodnutie v súlade s náboženskou etikou.

Pohrebné obrady pre nekatolíkov

V prípade, že zomrie osoba, ktorá bola členom inej kresťanskej komunity, môžu sa jej poskytnúť pohrebné obrady, ak rodina o to požiada a ak neexistujú dôvody, ktoré by tento krok znemožnili. Rovnako, ak zomrie nekatolík, ktorý v živote preukazoval známky viery a pokánia, pohreb môže byť povolený.

Vždy je dôležité rešpektovať priania rodiny zosnulého a vykonávať pohrebné obrady s náležitou úctou a vážnosťou, ako vyžaduje cirkevná tradícia.

Dni pokánia a postná disciplína v Katolíckej cirkvi sú dôležitým obdobím duchovnej obnovy a pokánia. Sú to dni, kedy veriaci sú vyzývaní k pokániu, modlitbám, pôstu a almužnám, aby sa pripravili na slávenie Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Kánonické právo, Katechizmus Katolíckej cirkvi a rôzne dokumenty poskytujú návod na dodržiavanie tejto postnej disciplíny.

Kódex kanonického práva (Kánonické právo)

Kódex kanonického práva (CIC) ustanovuje pravidlá a predpisy týkajúce sa viery, morálky a praxe v Katolíckej cirkvi. Postná disciplína, najmä v súvislosti s pôstom, sa riadi podľa nasledujúcich kánonov:

1. Kánon 1249:
   Cirkev v tomto kánone určuje, že „veriaci sú povinní zachovávať dni pokánia, ktoré určí cirkevná autorita.“ Tento kánon vyzýva všetkých katolíkov, aby sa vo vymedzených obdobiach pokánia (ako sú Veľký pôst a iné obdobia pôstu) zdržali niektorých pokrmov alebo iných pôstnych obmedzení ako prejav pokánia.

2. Kánon 1250:
   Pôstne dni, ako je pôst na Popolcovú stredu a Veľký piatok, sú povinné pre všetkých katolíkov, ktorí dosiahli vek 18 rokov a nie viac ako 60 rokov. Tieto dni sú ustanovené na vykonávanie pokánia, modlitby a zdržania sa určitých pôžitkov.

3. Kánon 1251:
   Kánon tiež stanovuje, že zdržanie sa mäsa je povinné na všetky piatky počas pôstneho obdobia (čiže počas celého Veľkého pôstu), a to pre všetkých katolíkov, ktorí sú povinní dodržiavať túto disciplínu. Zdržiavanie sa mäsa má byť súčasťou viery, pokánia a osobnej duchovnej obnovy.

4. Kánon 1252:
   V tomto kánone sa uvádza, že Cirkev môže zmierniť povinnosti týkajúce sa pôstu alebo zdržania sa mäsa na základe rôznych okolností, ako sú výnimky z dôvodu zdravia, veku alebo iných závažných dôvodov. Cirkev preukazuje svoju milosrdnosť voči veriacim v prípade osobitných okolností.

Katechizmus Katolíckej cirkvi

Katechizmus Katolíckej cirkvi poskytuje detailnejší výklad postnej disciplíny a dôvodov, prečo Cirkev praktizuje pôst a pokánie. Pôst nie je len telesným zdržiavaním sa jedla, ale aj duchovnou disciplínou, ktorá pomáha veriaceho osobne sa obrátiť a zamerať na Boha.

1. Pôst ako duchovná disciplína:
   Katechizmus (KKC 1434) vysvetľuje, že pôst je jedným zo spôsobov, ako sa veriaci môžu priblížiť k Bohu. Pôst sa nerealizuje len z vonkajších dôvodov, ale je prostriedkom k vnútornému obráteniu a očisteniu srdca. „Pôst je vonkajším znamením pokánia, ktorý veriacemu pomáha oslobodiť sa od záťaže hriechu a zameriavať sa na nebeské kráľovstvo.“

2. Pôst a pokánie:
   KKC 1438 spomína, že „pokánie zahrnuje modlitbu, pôst a almužnu, ktoré tvoria základ pokánia v cirkevnej tradícii.“ Tieto praktiky umožňujú veriaceho zamerať sa na duchovný rast a na dôsledky svojho správania voči Bohu a ostatným.

3. Ciele postu:
   KKC 1430 zdôrazňuje, že pôst má pomôcť veriacemu získať oslobodenie od hriechov, a tým umožňuje človeku mať hlbší vzťah s Bohom. Pôst nás vedie k pokore a uvedomovaniu si našich závislostí a hrdosti, ktorá nás môže oddeliť od Boha.

4. Pôst a modlitba:
   Pôst je často spojený s modlitbou. KKC 1425 pripomína, že modlitba a pôst sú vďaka spolupráci „intimným vzťahom s Bohom,“ a preto pôst pomáha nielen telesne, ale aj duchovne, aby človek rástol vo viere a bol bližšie k Bohu.

Direktorium pre pôst a pokánie je oficiálny dokument vydaný Katolíckou cirkvou, ktorý podrobne vysvetľuje a vykladá pravidlá a pokyny týkajúce sa pôstu, pokánia a ďalších praktík počas obdobia duchovného cvičenia, najmä počas Veľkého pôstu, ale aj v iných obdobiach roka. Tento dokument poskytuje nielen konkrétne pokyny týkajúce sa praktických aspektov pôstu, ale aj duchovný význam týchto praktík a ich miesto v katolíckej viere a živote.

1. Účel a duchovný význam pôstu a pokánia

Direktorium zdôrazňuje, že pôst nie je iba vonkajšia telesná disciplína, ale predovšetkým duchovná praktika, ktorá má na cieľ obnovu vzťahu s Bohom, očistenie srdca, pokoru a pokánie za hriechy. Pôst, modlitba a almužna sú spojené s konverziou (obratením), ktoré je jedným z hlavných cieľov postného obdobia.

V Direktoriu sa spomína, že pôst, keď je vnímaný správne, nie je len o zdržaní sa potravy, ale je prostriedkom k sebazdôverovaniu, čím sa veriaci učí pokore a vzdávaniu sa vlastných pohodlí, aby mohli byť viac zameraní na Boha a jeho vôľu. Tento dokument sa odvoláva na Biblické základy pôstu, ako to môžeme vidieť v evanjeliách, kde Ježiš aj proroci hovorili o pokániu, ktoré vedie k Božiemu odpusteniu.

Direktorium tiež vyzdvihuje, že pokánie nie je len individuálnym úkonom, ale aj spoločenským, pretože celé spoločenstvo môže spoločným pôstom a modlitbou vytvoriť väčší spirituálny úžitok pre celú cirkev.

2. Povinnosti a výnimky z postu

Direktorium sa konkrétne venuje praktickým pravidlám postu a zdržania sa mäsa. Tieto pravidlá sa môžu líšiť v závislosti od regiónu, ale základné princípy sú rovnaké. Pôst je povinný pre dospelých katolíkov (od 18 do 60 rokov) a zahŕňa zdržanie sa určitého množstva jedla alebo potravín, ako aj obmedzenie stravy. Na Popolcovú stredu a Veľký piatok sa od všetkých katolíkov požaduje, aby sa podrobili pôstu a zdržali sa mäsa.

V Direktoriu sú však vyjadrené aj výnimky. Týkajú sa veriacich, ktorí majú vážne zdravotné problémy, tehotných alebo dojčiacich žien, detí a starších osôb, ktoré nemusia dodržiavať pôstne pravidlá v plnej miere. Cirkev v tomto kontexte ukazuje veľkú mieru milosrdenstva, aby sa pôst nestal neúnosným bremenom pre tých, ktorí by ho nemohli dodržiavať kvôli zdravotným či iným vážnym dôvodom.

3. Charitatívne praktiky a almužna

Direktorium nezabúda na veľmi dôležitú súčasť pôstneho obdobia — charitu. Jedným z kľúčových aspektov postu je almužna, čo znamená pomoc chudobným a ľuďom v núdzi. Tento aspekt pôstu je rovnako dôležitý ako samotný pôst a modlitba, pretože pôst nie je úplný bez lásky k blížnemu. Direktorium vysvetľuje, že pôst má viesť k spoločenskému zodpovedaniu a pomoci tým, ktorí trpia.

Tento aspekt postného obdobia je veľmi dôležitý, pretože katolícka cirkev zdôrazňuje, že skutočné pokánie sa prejavuje v skutkoch lásky a spravodlivosti, ktoré môžeme vykonávať voči našim blížnym. Almužna je jedným z najjasnejších prejavov toho, že pôst nie je len o sebaovládaní, ale aj o preukazovaní milosrdenstva a solidarity s tými, ktorí to potrebujú.

4. Modlitba a duchovný život počas postu

Direktorium pre pôst a pokánie tiež kladie dôraz na modlitbu ako nezastupiteľnú súčasť postného obdobia. Pôst a modlitba sú v Direktoriu popísané ako neoddeliteľné. Modlitba počas postu by mala byť intenzívnejšia a zameraná na osobný vzťah s Bohom. Okrem tradičných modlitieb, ako sú ruženec a modlitby za pokoje, je povzbudzované aj čítanie Písma svätého a rozjímanie nad Božím slovom, čo pomáha veriacemu rásť v poznaní Boha a v jeho odpovediach na modlitby.

Veľkým dôrazom v Direktoriu je aj dodržiavanie liturgických praktík, ako sú poklony, modlitby za obrátenie hriešnikov, a zúčastňovanie sa na liturgických sláveniach, ktoré vedú k obnoveniu duchovného života veriacich.